Pred Vianocami sa vždy trápime, že čím potešiť našich najbližších. Ja už niekoľko sezón odmietam podľahnúť nákupnému šialenstvu a darčeky vyrábam. Pre dospelých to je možno trochu zložitejšie ako pre môjho maličkého synovca Miška. Lebo je predsa každému chlapovi jasné, čo potrebuje maličký chlapec. Predsa parádne fáro. O tom som nepochyboval ani sekundu. Rovnako mi bolo jasné, že môj Miško nemôže dostať auto z dákych čínskych plastov. S drevom mi to ide a na výrobu hračiek je to ideálny materiál.

Ako sa mi to už tradične stáva, realizácia triviálneho nápadu bola trochu zložitejšia ako som počítal na začiatku. Preto sa s Vami podelím milí oteckovia a strýkovia so skúsenosťami, aby ste prípadné váhanie mohli hodiť za hlavu a projekt ešte do týchto Vianoc stihli.

Poprosím Vás ale, môj dizajn nie je možné komerčne kopírovať. Tento návod má iba pomôcť ockom a strýkom na výrobu autíčka pre osobnú potrebu.

Ako na to?

Začať bolo treba pri návrhu dizajnu. Jasné mi bolo, že detská ruka potrebuje oblé tvary bez hrán a zbytočných výčnelkov. Veľkosť som odhadol z vlastných spomienok. Iritovali ma malé autíčka, ktoré nemohli dosiahnuť dostatočnú hybnosť na inom ako dokonale rovnom materiáli. Navyše sa malé autá ľúbili schovávať na najnedosiahnuteľnejšie miesta. Auto musí byť proste veľké a ťažké. Ideálny materiál je v tomto prípade homogénny buk.

Základný tvar

Anglický klasický šporťák v zjednodušených líniách „mydielka“, čo sa v predstavách môjho Miška zavŕtava do vzduchu ako strela. Ešte neopracovaný kváder sa dal pohodlne upnúť do stojanovej vŕtačky, tak som do neho hneď na začiatku navŕtal diery D=8 mm na osky kolies, ktoré by sa mi do oblého tvaru vŕtali veľmi zle. Hoblíkom som potom zhobľoval pozdĺžne strany do obla. Prednú a zatnú časť auta som nahrubo opracoval dlátom a dokonale zaoblil rašpľou. Nakoniec som šmirgľoval v dlani stále jemnejším brúsnym papierom. Od zrna 80 po 400. Športiak musí byť predsa naleštený.

Kabína

Zo zvyšku dreva som si hoblíkom spravil krátky valček, ktorý som šikmo zrezal do klinovitého tvaru kabíny. Samozrejme zase prišla na rad rašpľa, ktorou som zaoblil čelné „sklo“ a veľa brúsenia v dlani. Mäkká dlaň pomáha dosiahnuť organické tvary.

Disky kolies

Základný kruhový tvar disku kolesa som vyrezal vykružovacím vrtákom s dierou v strede. Takto pripravený polotovar som pomocou skrutky M8 s podložkami z každej strany upol do sústruhu, kde som najprv spravil stredný jarček v ktorom bude neskôr umiestnená pneumatika. Potom som opatrne vysústružil prednú a zadnú stranu. Neurobte chybu ako ja a skrutku čo Vám bude slúžiť ako tŕň v sústruhu kupujte čo najpevnejšiu. Mne sa to nezdalo, ale „maslová“ skrutka sa v sústruhu citeľne ohla. Pri sústružení sa preto neponáhľajte. A pozor na presnosť! Kolesá musia byť dokonale rovnaké. Minimálne pár predných a pár zadných.

Pneumatiky

Bolo by ideálne použiť hotové tesnenie. Bohužiaľ žiadne nebolo aktuálne dostupné, tak som použil mäkkú gumenú guľatinu lepenú špeciálnym lepidlom na gumu. Je to v podstate pružné sekundové lepidlo v dvoch zložkách. Pripravil som si adaptér na lepenie – akúsi rúročku v ktorej sa stretávali lepené konce. Ale nakoniec som to lepil iba v rukách a viac párov. Lepidlo, ktoré sa zo spoja tlakom vytlačilo mi totiž škaredo dolepilo pneumatiku i kde nemalo. A lepší adaptér, ktorý by profil neobopínal v mieste spoja sa mi už robiť nechcelo.

Osky kolies

Tie som pripravil ako akési „klince“ z bukovej guľatiny. Znova v sústruhu. Táto časť je brnkačka, ale opäť si treba dávať pozor na presnosť. Nechceme, aby nám kolesá tancovali, ale tiež chceme, aby sa volne otáčali.

Montáž

Kabína je prilepená lepidlom na drevo. Dávajte si pozor, aby vám lepidlo nevytekalo z lepeného spoja. Robí to nepekné čmuhy, ktoré je skoro nemožné odstrániť bez intenzívneho brúsenia. Kolieska som prilepil do trupu epoxidovým lepidlom, ktoré vyplnilo medzeru medzi kolíkom a dierou. Kolík som totiž robil o desatinku tenší ako je diera, lebo som chcel aby so točilo volne. Koliesko je dobré dať medzi plastové podložky, aby netrelo o bok kolíka a o trup. Nezabudnite na vôľu medzi trupom a kolesom. Z vizitky som si spravil dištanc, ktorý aj zabránil, aby lepidlo vtieklo do kolesa. A aj to som pre istotu bohato namazal bielou vazelínou.

Povrchová úprava

Napúšťanie olejom dá drevu krásny zamatový vzhľad a povrch fantasticky impregnuje. Pre ešte luxusnejší pocit na dotyk som celú hračku dokonale preleštil voskom.