Niekoľko rokov dozadu som si študoval tému výroby reproduktorových sústav doma, ale zdalo sa mi to tak príšerne zložité ak by som si reprosústavu mal navrhovať sám, že som to vzdal. To že som na nete našiel viacero kitových skladačiek mi nedodalo odvahy, lebo som im akosi neveril a bál som sa, že vyhodím hromadu peňazí za kopu železa.

Pred nejakou dobou môj najlepší kamarát Tomáš ale túto odvahu nazbieral a stavebnicu si kúpil a s výsledkom bol veľmi spokojný. A musím ho teda pochváliť, že sa veľmi vymakal v remeselných zručnostiach a taký úspech som síce čakal, no prekvapila ma razancia s akou sa do toho pustil. A samozrejme mne to nedalo a znova som sa pustil do pátrania po webe.

Preštudoval som mnoho webov, fór a v úzkom výbere mi zostali dve varianty, medzi ktorými som sa rozhodoval. Fenomenálna práca Troelsa Gravesena mi dlho vŕtala v hlave, no bolo to dosť hard core a až tak som si nedôveroval. Takže zvíťazila perfektná práca členov fóra Reprománie. Presnejšie autora projektu Mabata, ktorý navrhol výhybku presne podľa meraní konkrétnych meničov, Basingu, čo realizoval prototyp a spravuje projekt s dokumentáciou a LuKyssa, ktorý dal dohromady návrh plošákov a zabezpečil železo.

Ako na to?

Dlho som sa rozhodoval medzi overenými verziami rady Totem. V hre pre mňa boli verzia T100-B, T100-B MKII a T100-B HPE. Nechal som sa prehovoriť na tú najlepšiu verziu s tým, že sa všetci dušovali, že to bude stáť za to. Ale teda, že som sa načakal, než boli dostupné všetky komponenty.

Projekt ozvučnice

V originálnom projekte boli celkom inak skosené hrany prednej steny bední, kde som tušil problémy s dýhovaním a bedne sa mi v celodrevenej verzii zdali nudné, keďže som v žiadnom prípade nechcel dávať pred meniče priezvučné plátno. Ale s difrakciami vĺn zvuku bolo potrebné bojovať, tak som sa rozhodol spraviť to celkom inak.

Výroba výhybiek

V prvom rade som sa musel vysomáriť z tých schém zapojenia a hromadou súčiastok, ktoré mi dorazili. Aj výhybku som máličko zmenil, nakoľko som chcel, aby cievky medzi sebou minimálne interagovali svojimi magnetickými poliami. V podstate som na základe experimentov návthára Troelsa Gravesena cievky od seba maximálne vzdialil a jednu som celkom inak orientoval. Vplyv cievky a kondenzátora je zanedbateľný, tak som ich zrazil k sebe. Samotné leptanie DPS bola malina, dráhy sú podstatne širšie ako som zvyknutý pri mojich hraniach sa s Arduinom, takže masku stačilo spraviť zo samolepky. Pájkovanie šlo jedna radosť. Akurát som sa v celku spotil, keď som prvý krát do elektroniky pustil šťavu zo zosilňovača. No dopadlo to bez dymu.

Konštrukcia bední

Tak táto kapitola bola masaker. Vlastne ani nie tak samotná výroba kostry, ale hlavne dýhovanie a povrchová úprava, kde som sa škaredo popálil. Ale po poriadku. Na konštrukciu sú použité dve hrúbky MDF dosiek. Neviem celkom, čo si mám o tomto materiáli myslieť, ale hlavne sa mi strašne páči ako dobre sa opracováva. Len je to čertovsky ťažká platňa. Keď sme s ockom vykladali už rozpolené dosky, tak sme celkom fučali. No fenomenálne sa frézuje.

Celá kostra je sčapovaná a zlepená. Pre istotu som to ešte aj kolíkoval. Vnútorné výstuhy s veľkým otvorom som aj zvnútra pekne frézkou zaoblil. Či to hrá rolu netuším, ale vypadá to cool. Škoda že to nik nevidí.

Predná stena sa mi zdala byť ako pekný oriešok, ale frézovanie otvorov šlo krásne. Bál som sa vlastne iba skosenia hrán, no ručným hoblíkom som mal skosenie spravené za 15 minút a brúsnym papierom som to iba dočistil. Presnosť sa mi vyplácala, lebo všetky diely do seba potom krásne pri lepení zapadli.

Peklo však bolo dýhovanie. Žiaden zázrak – proste som si pripravil zosadenku a na PVAC lepidlo som to prilepil. Krásne to držalo, hrany som dokonale začistil frézkou. Brúsenie šlo jedna radosť oscilačnou brúskou. A teraz sa asi pýtate kde je problém? Lepidlo zo za….j pásky na zosadenky sa mi vpilo do dýhy a keď som to napúšťal tónovaným olejom, tie stopy sa fakt neviem odkiaľ vynorili. A poviem vám… zbrúsiť dýhu až na lepidlo – tak to je hrôza. Niekde som to iba prebrúsil a modlil sa, aby som sa nedostal pod dýhu, niekde som to musel dýhovať nanovo. Pri tom brúsení som skutočne zvažoval, že vyrobím celkom nové telo. Ale dáko sa to podarilo.

Predná strana mala ísť iba na lak. MDFku som iba napustil brúsnym základom, strekol polyesterovým tmelom, prebrúsil, strekol plničom a ďalej som už nevládal. Odniesol som to môjmu kamarátovi na autolak. Čo ja by som po vrstvách robil asi týždeň, 10 dní, on mal za deň.

Finálna kompletácia

Pred samotným lakom som ešte skúšal množstvo variácií tlmenia bedne. Až pokiaľ mojej Mime nestáli chlpy na rukách to nebolo dobré.

Zvuk reproduktorov

Výsledok mojej trojmesačnej tortúry je ale fenomenálny. Najprv som plánoval tieto bedne ako doplnok ku mojim stávajúcim Dynaudiám, ale toto je celkom iné kafe! Hrajú krásne. Perfekne lokalizovaný zvuk, hlboké a prirodzené basy, výšky krásne cinkajú. Ja nemám ten správny slovník ako recenzenti audio zariadení, no verte mi, že v obývačke sa posadím do sedačky a viem zabudnúť úplne na celý svet.