Ocino mal na dvore dlhé roky nie práve najlepšie uložené rezivo borovice. Dosť zapršalo, trochu ho napadli škodcovia a niečo s nim už ozaj treba robiť, lebo sa načisto zničí. My sme s Mimou už dlhšie rozmýšľali, že je trochu „na palicu“ zbierať kuchynský bio odpad do nádoby, aby som s ním v sobotu letel na zberný dvor. Nemáme veľký trávnik, ale i tak s pokosenou trávou znova iba na zberný dvor musím chodiť. Riešením by bol kompostér, v ktorom by sa organická hmota elegantne spracovala sama. Tak toto rezivo sa akosi samo núkalo, aby som z neho vyrobil kompostér.

Na začiatku bola kopa poškodenej borovice

Toto je skutočne veľmi jednoduchý projekt. Zásada, že presnosť sa vypláca platí aj tu, ale v princípe je to len kopa doštičiek s presne vyrezanými zubmi, čo do seba zapadajú.

Inšpirácia v zrube

Najprv som rozmýšľal nad systémom pevných kolov, do ktorých by sa zasúvali drevené diely. Komplikácia bola v uložení kolov tak, aby boli zakopané presne, tiež som mal obavy, čo sa s nimi stane, až prehnijú. Ale nápad viazať rohy ako na zrube som dostal celkom náhodou, keď som s mamičkou skladal pieskovisko môjmu synovcovi Miškovi. Geniálne jednoduché samoväzné rohy len vďaka do seba zapadajúcim čapom.

Príprava materiálu

Rezivo som mal v dosť smutnom stave, tak som vyslovene zlé kusy povyrezával a naskracoval na surovú dĺžku (+2 až +5 mm) pokosovou pílou. Takto pripravené doštičky som ohobľoval z jednej strany a hrúbkovačkou som ich zrovnal do rovnakej hrúbky zo strany druhej. Zhobľoval som do rovna jednu stranu dosky a na cirkulárke som ich všetky spílil na rovnakú šírku a dĺžky. Vyšlo mi to na dosky dlhé 600 a 800 mm, široké 95 mm a hrubé 26 mm.

Do posuvného prípravku na pravé uhly som si pomocou dištancov spravil prípravok, pomocou ktorého som na koncoch každej dosky vypílil zárezy na kolmé dosky. Z týchto zárezov už bola hračka ostrým dlátom vyseknúť zvyšný materiál, aby tak vznikli do seba zapadajúce čapy a jedna doska krásne zapadala do druhej. Čapy som spravil len tak hlboké, aby bola medzi doskami cca 20 mm široká medzera. Dočítal som sa totiž, že kompost by mal byť dobre vetraný.

 

Povrchová úprava – Shou Sugi Ban

Všeobecne je známe, že skarbonizované drevo odoláva vrtochom počasia lepšie ako surové. Japonci technikou Shou Sugi Ban, kde povrch dreva spálili na uhol, chránili svoje stavby pred požiarmi, hnilobou i vodou po dlhé stáročia. Ja som teda svoje kompostovisko hádam na pár rokov ochránil tiež. Poriadne som povrch spálil do čierna a aby sa zuhoľnatelý materiál veľmi nedrolil, napustil som ho aj ľanovou fermežou. Uvidíme koľko rokov takáto úprava dreva pridá môjmu kompostéru. Predsa je to len agresívne prostredie. No na pohľad to vypadá dosť dôveryhodne.