Masaker na tri mesiace práce
Obyčajne sa hrdím, že toto a tamto je celkom jednoduché, ale tento projekt mi poriadne vyskúšal trpezlivosť. Všetko čo som si naplánoval trvalo neskutočne dlho. Hlavne som potreboval pozháňať veľmi veľa materiálu, ktorý nebol bežne dostupný. I samotné hľadanie a skúmanie betónových zmesí nebolo ľahké. Veľmi som závidel Američanom. Lebo u nich sa dajú betónové zmesi podľa všetkého kúpiť bežne už hotové. Mne by tak odpadlo mnoho hodín skúmania komponentov. A vôbec nemám teraz dobrý pocit z toho, že som si to vyrobil od základu.
Ani samotná skrinka nebola ľahká. S drevom mi to v celku ide, ale s agátom som ešte nepracoval. Ale boli to skôr milé prekvapenia a tento materiál sa mi veľmi zapáčil.
Betónové umývadlo
Forma
Celý projekt betónového umývadla stojí a padá na dobrej forme. Ja som sa rozhodol pre jednorazovú formu z polystyrénu. Polystyrén sa ľahko opracováva brúsením i rezaním, horšie to je z jeho povrchom, ktorý je potrebné dokonale vyleštiť. Základom bolo perfektné vytmelenie a záverečné nastriekanie farbou, až sa forma leskla.
Betonáž
Mikroarmovaný betón upravený superplastifikátorom som lial do pripravenej formy. Pri takto malom objekte som nepoužil dodatočnú armatúru. Extrémne dôležité je povrch formy opatriť separačným náterom, aby šlo umývadlo bez poškodenia ľahko vytiahnuť z formy. Ja som si vyrobil separačný prostriedok zo zmesi karnaubského a včelieho vosku. Betón bol takto po vyschnutí perfektne hladký až lesklý.
Brúsenie
Pre dokonalé vybrúsenie plôch je nevyhnutné použiť diamantové brúsne kotúče. Pre tento projekt som si zohnal kotúče z Číny za smiešny peniaz a milo ma prekvapila kvalita. Brúsil som postupne kotúčmi zrnitosti 50, 100, 300, 500, 800.
Morenie a leštenie
Pre zníženie nasiakavosti betónu som okrem vodotesniacich prísad do betónu povrchovú vrstvu opatril špeciálnym hydrofobizačným prípravkom. Po dokonalom vyschnutí som umývadlo napustil karnaubovým voskom a dokonale rozleštil.
Agátová skrinka
Úprava reziva
Našťastie sa mi podarilo zohnať parádne agátové rezivo vysušené na stolársku kvalitu. Neomietané dosky som si zhruba naformátoval a z jednej strany ohobľoval. Agát sa opracováva pomerne dobre, ale je tvrdý ako čert a treba si dávať veľký pozor na smer kresby, lebo sa mi dosť vytrhával keď som ho hobľoval i len trochu „proti srsti“. Prekvapilo ma ako farbí ruky.
Lepenie
Jednotlivé dosky som k sebe lepil do funkčných dielov s malým presahom, lebo som sa bál ako sa bude finálne opracovávať. Ale bolo to zbytočné, lebo agát sa mi fantasticky brúsil a strach z možného praskania a vytrhávania nebol na mieste.
Čapovanie a skladanie
Agát je čertovsky tvrdý. Chcel som robiť všetko klasickými stolárskymi technikami, ale dláta plakali keď som sekal čapy. Zato pílenie šlo perfektne. Povrch rezu bol ako vybrúsený pásovou brúskou. Alebo mám dobrú čapovaciu pílku. Celú skrinku som si bez lepenia poskladal „na sucho“.
Kartáčovanie a povrchová úprava
Viacerí ma varovali, že s tým kartáčovaním to nebude vôbec ľahké, ale šlo to super. Pre istotu som zvolil úzky kotúč s abrazívom, aby sa nim dalo pekne „maľovať“ po dreve v smere letokruhov. Preto som mal aj skrinku nezlepenú, aby som ani náhodou nekrižoval pri kartáčovaní kresbu dreva. Záverečná voskovo olejová povrchová úprava aj vďaka grafitovému pigmentu dodala drevu neskutočnú zamatovú hĺbku a doslova nostalgický feeling.