Masaker na tri mesiace práce
Obyčajne sa hrdím, že toto a tamto je celkom jednoduché, ale tento projekt mi poriadne vyskúšal trpezlivosť. Všetko čo som si naplánoval trvalo neskutočne dlho. Hlavne som potreboval pozháňať veľmi veľa materiálu, ktorý nebol bežne dostupný. I samotné hľadanie a skúmanie betónových zmesí nebolo ľahké. Veľmi som závidel Američanom. Lebo u nich sa dajú betónové zmesi podľa všetkého kúpiť bežne už hotové. Mne by tak odpadlo mnoho hodín skúmania komponentov. A vôbec nemám teraz dobrý pocit z toho, že som si to vyrobil od základu.
Ani samotná skrinka nebola ľahká. S drevom mi to v celku ide, ale s agátom som ešte nepracoval. Ale boli to skôr milé prekvapenia a tento materiál sa mi veľmi zapáčil.
Potrebné suroviny a pomôcky
- 13 l mikroarmovanej betónovej zmesi vylepšenej superplastifikátorom
- Polystyrén na formu umývadlovej vaničky
- Tmel vlastnej výroby na opracovanie formy vaničky
- Melamínové platne na výrobu vonkajšej formy umývadla
- Miešadlo na betón
- Agátové rezivo
- Abrazívny kartáč do vŕtačky na štruktúrovanie agátu
- Štandardné stolárske nástroje
- Pigmentovaný voskový olej na konečnú úpravu skrinky
Betónové umývadlo
Forma
Celý projekt betónového umývadla stojí a padá na dobrej forme. Ja som sa rozhodol pre jednorazovú formu z polystyrénu. Polystyrén sa ľahko opracováva brúsením i rezaním, horšie to je z jeho povrchom, ktorý je potrebné dokonale vyleštiť. Základom bolo perfektné vytmelenie a záverečné nastriekanie farbou, až sa forma leskla.
Betonáž
Mikroarmovaný betón upravený superplastifikátorom som lial do pripravenej formy. Pri takto malom objekte som nepoužil dodatočnú armatúru. Extrémne dôležité je povrch formy opatriť separačným náterom, aby šlo umývadlo bez poškodenia ľahko vytiahnuť z formy. Ja som si vyrobil separačný prostriedok zo zmesi karnaubského a včelieho vosku. Betón bol takto po vyschnutí perfektne hladký až lesklý.
Brúsenie
Pre dokonalé vybrúsenie plôch je nevyhnutné použiť diamantové brúsne kotúče. Pre tento projekt som si zohnal kotúče z Číny za smiešny peniaz a milo ma prekvapila kvalita. Brúsil som postupne kotúčmi zrnitosti 50, 100, 300, 500, 800.
Morenie a leštenie
Pre zníženie nasiakavosti betónu som okrem vodotesniacich prísad do betónu povrchovú vrstvu opatril špeciálnym hydrofobizačným prípravkom. Po dokonalom vyschnutí som umývadlo napustil karnaubovým voskom a dokonale rozleštil.
Rozloženie času
Graf vám pre predstavu ukazuje, koľko času ktorá fáza trvá, ale nedáva vám ani náznak celkového času. Medzi množstvom krokov ktoré jednotlivé etapy predstavovali bolo množstvo technologických prestávok, hľadanie riešení na otázky, ktoré sa priebežne vynárali a čakanie na dodávky materiálov, ktoré nie sú bežne dostupné.
Napríklad na diamantové kotúče som čakal bezmála mesiac. Ale sada piatich ma stála cca 9 dolárov. Určite nepomerne kvalitnejšie sa dajú kúpiť aj tu, ale taká sada potom stojí minimálne 80-90 €.
Alebo forma. Nebolo ťažké ju vyrobiť v základnom tvare, ale toho čakania, než zaschnú jednotlivé vrstvy tmelu! Prvé vrstvy som dokonca musel robiť podomácky robeným tmelom, lebo priemyselné s ktorými to ide šikovnejšie obsahujú rozpúšťadlá, ktoré polystyrén „žerú“. A tých vrstiev bolo ak sa dobre pamätám hádam 8.
A ani striekania a leštenia formy nebolo málo. Prosto – už pri výrobe formy som si vravel, prečo som radšej nekúpil hotovú skrinku s celkom chutným umývadielkom v Hornbachu, kde ten set stál 90€.
Agátová skrinka
Úprava reziva
Našťastie sa mi podarilo zohnať parádne agátové rezivo vysušené na stolársku kvalitu. Neomietané dosky som si zhruba naformátoval a z jednej strany ohobľoval. Agát sa opracováva pomerne dobre, ale je tvrdý ako čert a treba si dávať veľký pozor na smer kresby, lebo sa mi dosť vytrhával keď som ho hobľoval i len trochu „proti srsti“. Prekvapilo ma ako farbí ruky.
Lepenie
Jednotlivé dosky som k sebe lepil do funkčných dielov s malým presahom, lebo som sa bál ako sa bude finálne opracovávať. Ale bolo to zbytočné, lebo agát sa mi fantasticky brúsil a strach z možného praskania a vytrhávania nebol na mieste.
Čapovanie a skladanie
Agát je čertovsky tvrdý. Chcel som robiť všetko klasickými stolárskymi technikami, ale dláta plakali keď som sekal čapy. Zato pílenie šlo perfektne. Povrch rezu bol ako vybrúsený pásovou brúskou. Alebo mám dobrú čapovaciu pílku. Celú skrinku som si bez lepenia poskladal „na sucho“.
Kartáčovanie a povrchová úprava
Viacerí ma varovali, že s tým kartáčovaním to nebude vôbec ľahké, ale šlo to super. Pre istotu som zvolil úzky kotúč s abrazívom, aby sa nim dalo pekne „maľovať“ po dreve v smere letokruhov. Preto som mal aj skrinku nezlepenú, aby som ani náhodou nekrižoval pri kartáčovaní kresbu dreva. Záverečná voskovo olejová povrchová úprava aj vďaka grafitovému pigmentu dodala drevu neskutočnú zamatovú hĺbku a doslova nostalgický feeling.
Rozloženie času
Graf opäť trochu klame, ale tu našťastie veľa prestojov nebolo i preto, že s drevom skúsenosti mám. Ale prestojom som sa nevyhol.
Najviac som sa obával kartáčovania, z ktorého sa stala skutočne banalita v kontexte celého projektu. Možno som len dlhšie hľadal správny kotúč. Ale všetko nakoniec vypálilo ako malo. Trochu boli obavy i z hobľovania, čo sa ukázali na mieste, ale poľahky sa to dalo dohnať brúsením.
Peklo bolo čapovanie, no na to som sa mal asi pripraviť, že to nepôjde ako do smreku, no taký odpor som teda naozaj nečakal.
Asi najviac nervov ma stála konečná povrchová úprava. Pôvodne som mal jasný cieľ lúhovaním dosiahnuť tmavo hnedú farbu s vystúpenou kresbou. Na vzorkách kde som skúšal rôzne zloženie moridla všetko vychádzalo parádne. Ale keď som mal skrinku zloženú, nevedel som sa rozhodnúť. Uchvátila ma totiž krása čistého agátu. Naozaj som niekoľko dní trávil pri internete a hľadal príklady aby to poistilo môj zámer, no naopak ma to len viac rozviklávalo. Ale ten proces bol dobrý. Rozhodol som sa drevo len tak naoko mierne zostariť. K čomu som potreboval, aby moja skrinka trochu zošedivela. Išlo by to viacerými cestami, ostal som pri váhaní nad bielym alebo grafitovým pigmentom, no nakoniec som nesmierne spokojný s grafitom.
Ahoj, chcel by som sa len opýtať či si nemal problém s bublinkami v betóne, ďakujem.
Ahoj Matúš,
zopár bubliniek som mal. Ale poľahky som ich zatrel cementovým „pudingom“. Ozaj ich bolo iba zopár. Mal som väčšie obavy. Lebo vibrovanie vôbec neprebiehalo tak ľahko, ako som to mal naplánované.
Vsetko vyzera velmi pekne a musi to hriat pri srdci pri pohlade na to vediac co je za tym.
Len s agatom trochu opatrne. Ten ma dost jedovate drevo. Takze deti nelizat.
Dobrý den.
Mám otázečku. Píšete že jste použil perfektně připravenou formu. Myslím, že z takto připravené formy by měl být beton kladký. Proč tedy ještě broušení?
Děkuji za odpově´d. Jindra
Dobrý deň Vám prajem.
Dobrá otázka. Ale je to asi vecou vkusu. Po odformovaní je potrebné pretmeliť bublinky cementovým tmelom. Asi sa to dá bez stopy, keby som sa s tým veľmi hral. Ale betón je vtedy nudne šedý a matný. Až prebrúsenie odkryje jednotlivé kamienky a betón je krásne lesklý. Pravdepodobne by surový betón po povrchovej úprave beztak stratil svoj charakter pohľadového betónu. Keďže je v umývadle voda, bez povrchovej úpravy by to nešlo. Matný surový betón by bolo peklo udržiavať.
Dobrý deň,
akú kombináciu zmesy ste použili na betón?
chcem si spraviť takéto umývadlo aj ja 🙂
vasa farba a struktúra sa mi páči
dakujem
Dobrý deň prajem.
Betón nie je žiadna veda. Dlho som to študoval, experimentoval. A nakoniec to je to obyčajný vodovzdorný vreckový betón od Baumit-u, vylepšený hrsťou polyesterovej armatúry Sika a nadrobený Sika plastifikátorom. Perfektne sa s tým robí, horšie je ina to brúsenie.
Držím palce. Nech sa podarí. A potom sa dúfam pochválite. Ešte jedna rada predsa. Dnes by som to nevoskoval, no ochránil bu som to po namorení polyuretánovým lakom. Lepšie sa udržiava. Inak je stále ako nové.
Maroš