Konečne kompletná spálňa
Keď sme sa sem prisťahovali, nemali sme poriadnu posteľ, tak to bol vôbec prvý projekt v Zálesí. Tak som zmajstroval parádnu masívnu, s vysokánskym matracom, z ktorej sa pohodlne zosadá. No neostala mi energia a hlavne mi chýbala inšpirácia, aby som spravil aj nočné stolíky. Teraz po viacerých rokoch som upratoval u ocka v dielni a do ruky sa mi dostal odrezok fošne. Uvidel som v ňom budúce nohy nočného stolíka, lebo mal presne takú dĺžku ako som potreboval. Potajomky som teda začal stružlikať nočný stolík, čo som presne na mieru dopasoval v podrobnom návrhu do našej spálne. Malo to byť prekvapenie pre moju Mimu k jej narodeninám, tak preto tie tajnosti. Chcel som ho celý spraviť klasickými stolárskymi technikami, tak som si strojne pomáhal iba minimálne. A bolo to celkom prekvapivé, že až tak veľa času som tým nestratil. Hlavne sa mi zdá, že presnosť sa dá ručne dosiahnuť jednoduchšie, lebo netreba mať toľko všakovakých prípravkov a nič netreba dlho nastavovať.
Ručná práca je o presnosti.
Značenie dreva rysovacím nožom krásne vedie dláto aj pílku do rezu a je to na desatinku presné.
Ako na to?
Popravde návrh trval trochu dlhšie. Vlastne som ten správny dizajn hľadal niekoľko rokov. Možno nie je originálny a možno som ho originálny ani nechcel. V skutočnosti som hľadal klasickú formu.
Inšpirácia u tradičných stolárov
Roky ma fascinujú tradičné postupy ako ich popísal André Jacob Roubo, či dodnes praktizuje Youtube hviezda stolárov – Paul Sellers. Idem nechať oči na šikovnosti japonského stolára Natsuki Ishitana, ktorý krásne spája moderné stroje s ručnou klasikou.
Príprava materiálu a nástrojov
Snažil som sa každé drevečko orientovať tak, aby mi žiaden suk nezasahoval do spojov, rezy som viac – menej robil tak, aby vlákna dreva boli orientované maximálne jedným smerom, čo mi malo uľahčiť hobľovanie. Nie vždy sa to podarilo, a tu mi sakrametsky poslúžili poriadne naostrené nástroje, hlavne hoblík, ktorý si poradil i s problematickými miestami, kde som zašiel aj trochu „proti srsti“. Najprv šlo brúsenie celkom ťažko, ale už som sa dosť dobre naučil nástroje nabrúsiť tak, že sa dá nimi holiť a ostrie je zrkadlovo lesklé. Pre niekoho možno zbytočnosť. Ale ja by som poradil si to najprv vyskúšať. Rozdiel je významný.
Výroba
Podľa pripravených plánov išla výroba krásne od ruky. Veľmi si musím pochváliť kvalitné hoblíky, ktorých ostrie zanecháva povrch dreva nádherne zamatovo hladký, a to tak dokonale, že som povrch musel na záver jemným brúsnym papierom nebadane zdrsniť, aby dobre prijal povrchovú úpravu.
Japonskou pílou sa režú čapy neuveriteľne presne, rez zanecháva tento zázrak krásne hladký. Principiálne rezy som robil pílkou ryoba, jemné čapy pílkou dozuki, obe od slávnej firmy Gyokucho. Vďaka presnosti zostavené stolíky držia pohromade už pri zložení bez lepidla. Ostatne – celú konštrukciu som robil bez použitia akýchkoľvek kovových spojovacích prvkov.
Povrchová úprava
Keďže stolíky patria k masívnej posteli, tu som nad povrchovou úpravou nemusel špekulovať a použil som rovnaký voskový olej ako na posteľ, tak aj na stolíky. Vlastne až na výnimky drevo inak ani povrchovo neošetrujem. Myslím, že príjemnejší pocit sa ani nedá dosiahnuť a polyuretánové a podobné úpravy iba robia z nádherného dreva obyčajné plasty.
Dávnejšie sme dostali od mojej milej švagrinky nádherné ručne robené nábytkové úchytky „na dáky projekt“. Ja som na ne celkom zabudol, ale keď už Mima stolíky slávnostne dostala, tak s tými dvoma nádherami docupkala a sadli tam ako keby boli odtiaľ.
